Vzorce a atraktory pohybu v mestskej štruktúre
Abstrakt: Správanie sa ľudí v rámci mestskej štruktúry v súčasnosti patrí k najintenzívnejšie skúmaným a súčasne zrejme k najnevyspytateľnejším javom v rámci urbanizmu. Špecifická pozornosť je venovaná pohybu ľudí v závislosti od funkčno-prevádzkovej, ale aj hmotovo-priestorovej štruktúry sídla. Poznanie týchto zákonitostí má zásadný vplyv na efektivitu územia cez ekonomicky výhodné rozmiestnenie obchodných prevádzok, situovanie parkov, až po vytvorenie pokojného obytného prostredia a to či už ide o valorizáciu existujúcej alebo o návrh novej mestskej štruktúry. Realizovaným výskumom sa podarilo nájsť kľúčové atraktory koncentrácie ľudí vo verejnom priestore, či preukázať životaschopnosť mestskej štruktúry v závislosti od jej kvantitatívnych parametrov. Viaceré výskumné metódy (space syntax) už v súčasnosti na základe týchto poznatkov dokážu viac či menej efektívne simulovať pohyb fiktívnych ľudí (agentov) v sledovanom území. Na ľudské správanie je ale len veľmi komplikované aplikovať matematické vzorce správania a preto napriek veľkému pokroku v tejto oblasti je pohyb ľudí v území naďalej pomerne ťažké odhadnúť. Cieľom prezentovaného výskumu bolo prostredníctvom kvalitatívnej analýzy zhodnotiť tendencie ľudského pohybu na území vybranej štruktúry mesta s viacerými možnosťami výberu pešej trasy. Výskum sa zameriava na peší presun človeka z bodu „A“ do bodu „B“ pričom hodnotí dôvody výberu trasy z pohľadu jej efektivity ako aj vnemov, ktoré na človeka pôsobia. Analýza zaznamenáva nielen prvú voľbu trasy, ale aj jej modifikáciu v dlhšom časovom horizonte. Analýza tiež poukazuje na možnosti v zmene výberu spätnej trasy návštevníka z bodu „B“ do bodu „A“.
