Stavebná kultúra a regulácie vidieckych regiónov
Abstrakt: Rozmanitosť vidieckej architektúry je nesmiernym bohatstvom Európy. Na Západe si vidiek svoje stavebné tradície zachováva, u nás bola ale v období socializmu ľudová architektúra odsunutá do skanzenov a nahradzovaná mestskými vilami. Po revolúAcií v roku 1989 sme našu najbližšiu minulosť opäť odsúdili a vidiek nasledoval globálne trendy. Začalo byť obdivované všetko cudzie, rakúske vilky, výrazné farby, kanadské zruby, alebo bungalovy. Dnešný preceňovaný individualizmus často vedie až k arogancii k okoliu. Výsledok takejto zástavby je nesúrodá architektúra a obraz dediny. Z územných plánov, v národných parkoch či CHKO poznáme tzv. TVRDÉ REGULÁCIE, napríklad požiadavky na sklon strechy, ktoré však domy „katalógovej“ produkcie často splňujú. Ak ale architekt hľadá nové riešenie, ako zosúladiť stavbu s krajinou a okolím, môže byť jeho projekt odmietnutý, pretože nesplní napríklad požadovanú sedlovú strechu. Neľahkou úlohou by teda bolo nastaviť regulácie tak, aby neobmedzovali rôzne prístupy, ktoré by nás dnes ani nenapadli. MÄKKÉ REGULÁCIE sú metódami vzdelávania, osvety, dobrým dizajnom a dobrými vzormi - modernizácia na vidieku totiž prirodzene prebieha napodobovaním susedov. Architektonické požiadavky na materiály povrchov sú bežné v Bretónsku. V Sasku sa snažia o obnovu pôdorysnej štruktúry dedín. V Nórsku používajú regionálne palety farieb. Lokálne stavebné predpisy formujú vzhľad švajčiarskych dedín a „Estetické komisie“ rozvoj v Holandsku. To všetko sú metódy, ktoré by sa mohli stať príkladom aj pre náš vidiek. Vzhľad vidieka v krajinách s neprerušenou kultúrnou tradíciou teda neovplyvňujú len vnútorné zásady – tradície, ale aj isté architektonické a urbanistické regulácie. Regulácie sú tam všeobecne chápané ako prospešné. Stavebník má záruku, že okolité prostredie si zachová určité charakteristiky a hodnoty a investor má stále možnosť vybrať si lokalitu, ktorú preferuje. Sloboda je u nás ale chápaná odlišne než v západných demokraciách. Riadi sa heslom: „Môj dom, môj hrad“. Aké regulácie sú teda primerané do nášho prostredia?
