Segregované romské koncentrace - současný stav a možné nástroje transformace
Abstrakt: Prístup ku zdrojom, nerovnosti v životných podmienkach a segregácia v súčasnosti predstavujú hlavné výzvy urbanizmu a plánovania 21.storočia. Sú to témy, ktoré v sebe spájajú viaceré aspekty (sociálne, ekonomické), ktoré sú v priestorovej forme reflektované v podobe ghett, nelegálny sídel, etnických enkláv, či pevností spoločenských elít a uzavretých kondomínií. Na Slovensku existujú formy priestorovej segregácie v podobe suburbánnych sídel spoločenských elít a vznikajúcich kultúrnych enkláv migrantov. Často prehliadané sú však územia, v ktorých má väčšina populácie Rómsku etnicitu, tzv. rómske koncentrácie. Tieto lokality je možno ešte lepšie ako etnické enklávy klasifikovať ako ghettá a nelegálne slumy. Priestorové oddelenie od ostatnej urbánnej štruktúry, spolu s absenciou základnej technickej infraštruktúry, prístupom ku zdrojom vody, či elektriny a generačnou chudobou - spojenou s vysokou mierou nezamestnanosti a kriminality, vytvára uzatvorené lokality, ktorých počet neustále rastie. Za posledných 6 rokov sa počet ľudí žijúcich v týchto lokalitách zvýšil o 80 000 (tvoriac takmer 7% celkovej populácie Slovenska), pri čom samotný počet sídel vzrástol o 25%. Predkladaný príspevok analyzuje súčasný stav rómskych koncentrácií na území Slovenska s cieľom zaradiť skúmané lokality v diskurze o vylúčených lokalitách v celosvetovom merítku a načrtnúť možné uplatnenie nových nástrojov regulácie a transformácie týchto typov osídlení. Analýzou často kritizovaného štátneho modelu zlepšovania životných podmienok v rómskych koncentráciách prostredníctvom distribúcie bývania sa príspevok snaží naznačiť potenciál navrhovania dobrých verejných priestorov ako jedného z možných nástrojov na zmiernenie javov chudoby, zlepšovania negatívnych dôsledkov segregácie a regulácie nelegálneho rozvoja v týchto lokalitách.
